Vítam Vás na internetovej stránke HNOJNÉ.
Vytvorením tejto internetovej stránky Vám chceme približiť našu obec.
OBEC HNOJNÉ leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 108 m. Pôvodný slovenský názov Hnojná bol v roku 1920 upravený na HNOJNÉ.
Arrcheologický výskum odhálil pri HNOJNOM rozsiahle slovanské sídlisko z 9. a 10.storočia.Sídlisko však nesúviselo s obyvateľmi tejto dediny, ktorá vtedy ešte nejestvovala,ale nepochybne s obyvateľmi starobylého Revišťa. Hnojné nejestvovalo ani v prvej polovici 14.storočia, v čase niekoľkých delieb okolitých dedín na panstve Michalovce.
Prvá správa o ňom je až z roku 1390, kedy sa o vlastníctve územného majetku dediny súdili šľachtici z Michaloviec.
V písomnostiach od 14. storočia sa striedavo vyskytuje pod názvom Hnoyna a jeho pravopisných obmenách a Hanayna,čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Hnojná / Ves/. Je zrejmé, že ten korení v slovenskom slove hnoj. Hnojná ako chotárny názov sa najpr vzťahoval k poľu. Keď tam vzniklo sídlisko, stal sa názvom dediny.
Vznik sídliska predpokladáme koncom 14.storočia a prvé obydlia si tam vybudovali zaiste poddaní z Revišťa, lebo pole patrilo do Revišského chotára. Svedčí o tom ojedinelý názov Hnojného zložený z názvu Hnojné a Revište.
Treba upozorniť, že Hnojné sa nevyskytuje medzi dedinami, ktorých sedliaci boli v roku 1427 zdanení od porty kráľoví. Pričinou toho mohla byť opustenosť sídliska, jeho vyhorenie, prípadne malý rozsah pozemkov užívaných poddanskými domácnosťami, alebo sídlisko ešte považovali za súčasť obce Revište.
V 14. až 17. storočí bolo Hnojné majetkovou súčasťou panstva Jasenov a vo vlastníctve šľachticov z Michaloviec. V 17. a začiatkom 18.storočia tam bývali zemania.
Zaiste v 15. storočí tam postavili katolícky kostol. Avšak okolo roku 1584 a aj v prvej štvrtine 17.storočia v ňom po slovensky vysluhovali bohoslužby úrotestanskí kazatelia.
V chotári Hnojného boli pozemky pre dvadsať až tridsať sedliackych domácností. Avšak v roku 1549 tam hospodárili len tri sedliacke a štyri železiarske domácností. Pozemky pre dvadsaťjeden domácností boli opustené.
V roku 1567 hospodárili v HNOJNOM len chudobné železiarske domácností, ktoré daň kráľovi neplatili. Napokon aj v rokoch 1578 a 1588 sedliakov zdanili len od pol porty, keď v roku 1588 boli len dve sedliacke domácností na štvrinových usadlostiach. Železiarske domácností boli štyri , dvaja poddaní boli kovačmi. V poslednej štvrtine 16.storočia sa do dediny prisťahovali noví obyvatelia. V roku 1599 stalo v sídlisku šestnásť obývaných poddanských domov. Koncom 16.storočia bolo Hnojné stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. a začiatkom 18. storočia poddaní postupne sídlisko opúšťali. V roku 1715 tam bývala len jedna sedliacka domácnosť, v roku 1720 tam už poddaní nehospodárili. Neskôr dedinu obnovili usadlíci zaiste z blízkych slovenských dedín.
Podľa urbára z roku 1549 každá sedliacka domácnosť bola povinná platiť zemepánovi ročnú daň jeden zlatý a odovzdávať gbel/asi 84 litrov/ovsa, sliepu, koláč, ročného brava v hodnote šestnásť dednárov, libru/vyše 0,5 kg/ oleja a doviezť voz dreva. Podobné povinnosti mali sedliaci k zemepánom prv aj neskôr.
Mgr. Mária Raškovská t.č. 0903 550321
starostka obce
English contact
